Na minulý rok tak skoro nezabudneme, že kadečo je inak a vôbec nie dobre sa nedalo nevidieť a dotklo sa to každého, kto funguje v tejto tu ľudskej societe so všetkými jej previazanosťami. Život, práca, vzťahy, záujmy, povinnosti i radosti, náš zabehnutý kolobeh, o ktorom sme vedeli, že ak sa nestane nič mimoriadne, vždy nejako bude. Mimoriadne veci sa však diať začali a uvideli sme to, akí sme na ne nepripravení. Pri niečom, čo je pri celej nespornej zákernosti v podstate len náhlym miernym diskomfortom, s akým bolo treba počítať, aby sme sa potom vedeli pripraviť na možné oveľa masívnejšie údery vyššej moci, šiel svet na prdel už v prvom kole. Pominúc iné sprievodné javy, len tu u nás to zasiahlo živobytie prinajmenšom desaťtisícom ľudí. To, popri tom, že na prvé miesto sa u vás dostane starosť o vašich blízkych, je mimoriadne stresujúci faktor. Popri tom sme videli obrovskú obetavosť, statočnosť, snahu neopúšťať sa a nenechať sa zlomiť. Videli sme – a vidíme – však aj chaos, nekoncepčnosť (nie, nie som presvedčený, že by som pri riešení týchto situácií ja exceloval), nekompetentnosť, „my sa snažíme mať to dobre, no akosi...“, kontraproduktívne strašenie bez vyzdvihnutia pozitívnych momentov, beznádej, rezignáciu. Aj nechuť k zodpovednosti, spolupatričnosti, úsiliu za spoločný cieľ. Rok 2020 takisto ponúkol príležitosť predviesť to najrozdrapenejšie, najnespratnejšie, najzadubenejšie a najsmiešnejšie, čo v sebe ľudská osoba môže pestovať, a šíky existencií ju využili do špiku kostí, to je až do smiechu, aké „vysoké školy života“ sa vykľuli aj z tých, čo pred vstupom na SS (sociálne siete) pôsobili takrečeno prevádzkovo príčetne.

Dosť o tom, aj tak sme ešte nevideli všetko. Iste ste si všimli RIPov seriál či skôr “megaprojekt“ na tému, ako minulý rok vstúpil do života predstaviteľov českej hudobnej scény okolo tvrdých gitár a hlasitých bicích. Ponúkam k nemu slovenský dodatok. Len jedno kolo, oslovil som viacero ľudí z tunajšej scény, tak trochu aj naprieč generáciami. Čas napísať, čo im rok 2020 vzal, dal a ako ich hudobne potešil, si našli Martinus z deathmetalových REALMS OF CHAOS, aj Lukáš Trón aktívny v kapelách/projektoch IRIA, MERGED IN ABYSS, FRAGMENTS OF EARTH, SIK SALVATION, SORDID MALICE, tvorca Tronizer – metal UG webzine a Emptybia Design. Juraj Grežďo ako vokalista a textár NAILED NAZARENE a THALARION napísal výraznú kapitolu v knihe slovenského extrémneho metalu a je aj úspešným spisovateľom krimithrillerov, Jan IP bubnuje v SEDEM MINÚT STRACHU, TEMNOHOŇ, SANGRE DE IDIOTAS. Niečo k téme dodali i dinosaurus slovenského grind coru Anton „Lepra“ Varga z ABORTION a INFECTED WORDS a Ivan Babilonský, gitarista OBLITERATE, STABBED a tvorca kvanta ďalšej zaujímavej hudby aj mimo extrémne teritóriá, Lukáš „Mrkva“ Plaštiak, redaktor webzinu MetalExpress, Peter Beťko z DOOMAS a Gothoom Productions a Adela Melová z Forensick Music, šéfredaktorka webu Metalirium, ktorá počas svojho účinkovania na scéne urobila aj kusisko práce v „tlačovinách“ Rock Planet a Rock Hard SK. Čo im teda rok 2020 vzal, čo im prípadne dal a akými nahrávkami ich potešil?

Martinus (REALMS OF CHAOS)

Z kapelného pohľadu nám tento predošlý rok zobral hlavne veľa príležitostí na koncerty a rôzne projekty, ktoré sme mali v pláne. Taktiež priebeh vydania nášho albumu to dosť značne skomplikovalo, zháňaním vydavateľa počnúc a zrušeným krstom nekončiac. Osobný život dostal zabrať, ale to je vec, ktorá sa mohla stať v hociktorom roku, takže to bolo potrebné zahodiť za hlavu a kráčať ďalej za krajšími zajtrajškami?

Keďže sa moja práca len presunula domov, voľného času som nepocítil viac ako inokedy, takže čo sa týka týchto vecí, ostalo všetko viac – menej rovnako, akurát menej šoférujem.

NADER SADEK – The Serapeum EP. Tento projekt je moja srdcovka a sledujem ho od jeho prvého albumu, síce toto EP v podstate obsahuje len jednu skladbu (3 rôzne prevedenia), ale je to vec, ktorú som musel zo pár dní točiť dokola a nevedel som sa tejto kreácie nabažiť. Je nutné podotknúť, že muzikanti na tomto albume boli komplet vymenení oproti predošlým počinom, aj tak z tej tvorby cítiť tú NADER SADEK špecifickú atmosféru, ktorá ma nikdy neomrzí.

MEPHISTOPHELIAN – Anothos. Debut tejto kapely, ktorú som vďaka nemu objavil, neskutočný násek od neďalekých Slovíncov s Romanom Goulonom za bubnami, krásny technický death metal, ktorý mi dal dobre cez pysky s nádherným zakončením albumu. Za tento objav som nesmierne rád a dúfam, že o týchto kolegoch ešte budeme čo-to počuť.

ABYSMAL DAWN – Phylogenesis. Túto kapelu som predtým registroval len veľmi slabučko, len čo sa mi však vďaka Spotify dostal tento album do uší, hneď to zo mňa spravilo našľahané vajce a dostal som sa tak vďaka tomuto skvelému kúsku aj k zvyšku nekompromisnej diskografie tejto drtenice.

UNMERCIFUL – Wrath Encompassed. Po mojej dlhšej pauze s touto kapelou, ktorú si hlavne pamätám z čias ich debutu, ktorý by nenechal chladného ani samotného Deda Mráza, som si s radosťou vypočul tento ich najnovší počin a bol som potešený, že aj o 10 rokov im sily a údernosti neubudlo a rozhodli sa s nahrávkou rozkopať všetko čo jej stojí v ceste.

DESOLATOR – Sermon Of Apathy – túto kapelu som objavil vďaka „podobným“ interpretom, ktorých zaradil Spotify na základe poslucháčov nášho debutu a bol som veľmi milo prekvapený chladnosťou a prepracovanosťou skladieb, vynikajúcimi a originálnymi pasážami, ktoré mi skoro odkopli dekel. Za tento objav som tiež veľmi rád.

Lukáš Trón (IRIA, MERGED IN ABYSS, FRAGMENTS OF EARTH, SIK SALVATION, SORDID MALICE, Tronizer – metal UG webzine, Emptybia Design)

Tak hlavne vzal slobodu pohybu (lenže to každému). No a samozrejme aj koncerty. Inak neviem, či mi niečo vzal. Aspoň nie niečo, čo veľmi k životu potrebujem.

Času na veci pribudlo veruže dosť, a mohol som tak robiť viac hudby než obvykle. Vďaka toľkému času sa mi podarilo aj urobiť napr. základy na pripravovaný album SIK SALVATION, ale aj iné veci.

Urobím to asi ako taký rebríček:
1. KATATONIA – City Burials. Pre mňa veľmi dokonalý album, a hlavne veľmi veľký posun, aj keď oni pre mňa nikdy nestagnovali.
2. ENDLESS FORMS MOST GRUESOME – s/t. Veľmi úprimný album. Ale hlavne ma potešilo, že za mikrofónom stojí Manne Ikonen z mojej silnej srdcovky GHOST BRIGADE, ktorí sa v 2020 žiaľ nadobro rozpadli...
3. SVART CROWN – Wolves Among the Ashes. S týmto albumom to bol veľmi silný začiatok roka. Dosť často ho počúvam aj teraz, lebo je proste geniálny!
4. LIK – Misanthropic Breed. Toto je death metal ako mám rád. Samé silné skladby, parádne riffy, zvuk - proste HM2 death metal.
5. ENSLAVED – Utgard. Myslím, že aj vzhľadom na chladný a v podstate bezfarebný obal je to najfarebnejší album roku 2020. Keď som počul singel „Homebound“, tak sa pre mňa ENSLAVED okamžite stali na 100 % dokonalou kapelou, lebo si konečne našli bubeníka, ktorí sa so svojimi bicími vie parádne vyhrať. A ešte aj vie nádherne spievať. Jednoducho pecka!

Juraj Grežďo (NAILED NAZARENE, THALARION)

Mne osobne vzal minulý rok najmä čas. A teda primárne čas na mimopracovnú činnosť, teda písanie. Keďže pracujem v zdravotníctve a máme tu to, čo máme (nemusím vysvetľovať), zostávalo mi iba veľmi málo na iné aktivity. A aj to málo som chcel venovať hlavne rodine. Veľmi smutnou vecou boli mnohé úmrtia ľudí z metalovej oblasti. Prichádzali až priveľmi rýchlo.

Pozitívum bolo to, že mi v rôznych antológiách vyšli nejaké poviedky. Tie som však napísal ešte v roku 2019. Spomeniem napríklad multižánrový projekt Slovensko Noir. Rukopisu nového románu som sa nemal kedy venovať. A ešte prezradím jednu vec – tento rok pripravujeme akýsi comeback THALARIONU po sedemnástich rokoch. Na nových skladbách sa usilovne pracuje, budú sa niesť v duchu albumu „Four Elements Mysterium“, čiže vo vodách chmúrneho doom/death metalu s ženskými vokálmi, klávesmi a podobne.

Nemohol som sa dočkať novinky od WITHERING SURFACE. Šestnásť rokov táto dánska kapela spala, aby koncom minulého roka prišla s vynikajúcim albumom „Meet Your Maker“. „Titans of Creation“ od mojich favoritov TESTAMENT netreba zvlášť predstavovať. Ako obyčajne geniálna thrash apokalypsa. Nesmrteľný Ozzy s novinkou „Ordinary Man“ potešil. Ďalej famózny „Obsidian“ od PARADISE LOST, „Death In Pieces“ od CENTINEX, živý album Anneke van Giersbergen – „Let the Light In“, BENEDICTION – „Scriptures“... je toho dosť.

Jan IP (SEDEM MINÚT STRACHU, TEMNOHOŇ, SANGRE DE IDIOTAS)

Žijeme zvláštnu dobu. Nielen my na Slovensku, ale všade na svete je to teraz úplne iné. Všetky obmedzenia pohybu, stretávania sa a s tým spojené rušenia všetkých plánovaných koncertov, zatvorenie klubov a priestorov na hranie bolo pre mňa to najviac, o čo som prišiel. Hlavne ma mrzí zrušené turné v Brazílii so 7M$, ktoré bolo naplánované na október. Bol som zvyknutý pravidelne sa stretávať s rôznymi ľuďmi okolo muziky a cestovať, či už s kapelou alebo len tak chodiť na koncerty. Teraz len z práce domov a z domu zas do práce. Pracovne sa ma to našťastie nijako nedotklo, keďže pracujem v zdravotnom zariadení. Je tu však veľa ľudí, ktorí stratili oveľa viac a toto všetko sa ich dotklo omnoho silnejšie, takže ja som na tom ešte celkom v pohode.

Konečne som rozbehol svoj one-man band, kde si môžem robiť všetko tak ako chcem a som si sám sebe pánom. Navyše je to konečne kapela, kde nehrám na bicie. Viac však zatiaľ neprezradím a sám som zvedavý, čo z toho nakoniec bude. Okrem toho som mal viac času na filmy, PC hry, muziku, knihy a zdokonaľovanie svojej lenivosti.

INTERNAL ROT – Grieving Birth LP. Austrálska odpoveď na základné kamene grind core v štýle EXCRUCIATING TERROR alebo ASSÜCK. 22 skladieb za 20 minút. Už ti musí byť jasné, o čo tu ide. Jednoduché, úderné riffy a rýchle, riť nakopávajúce bicie. INTERNAL ROT novým albumom len potvrdili že patria k špičke svetového grind coru.

CAUSTIC WOUND – Death Posture LP. Seattle bol v 90. rokoch základňou grunge, no v poslednej dobe sa tu nesmierne darí aj extrémnej muzike. Dôkazom toho je aj grind core tornádo CAUSTIC WOUND. Ich energický a priamočiary nášup ma zaujal hneď na prvé počutie. Všetci členovia sú navyše poriadne aktívni muzikanti a odporúčam prelustrovať aj iné ich bandy!!!!!

FAT – Granum LP. Veľké prekvapenie na našej malej scéne. Už prvý kontakt bol veľmi príjemný a toto LP prevedenie ma posadilo na zadnicu. Pomalý bahenný kúpeľ je ako stvorený do tejto pochmúrnej atmosféry. Z nahrávky cítiť, že chalani nie sú žiadni začiatočníci a zvuk z dielne Tretradrot je taktiež zárukou kvality. Za mňa skutočne veľká spokojnosť.

UNHOLY GRAVE/NEKROFILTH – Split 6“EP - Japonská grindcore legenda verzus špinavý metal punk z Ameriky. Obidve kapely sem dali fantastický matroš a jediná vec, ktorá sa tu dá vytknúť, je dĺžka tohto mini asfaltu. Ostáva tak len stáť pri gramci a otáčať strany do zblbnutia.

MIASMATIC NECROSIS – Apex Profane CD. Toto je jediná nahrávka z týchto piatich, ktorú zatiaľ fyzicky nevlastním a aj keď to robím nerád, musel som to sem dať. Táto nová gore grind šleha z Ameriky ma tak dostala, že sa jej neviem nabažiť a tým, čo vyprodukovali, si sluchovody masírujem takmer denne.

Anton „Lepra“ Varga (ABORTION, INFECTED WORD) 

Jednoznačne koncerty. Za minulý rok sme neodohrali ani jeden, čo sa u nás od roku 1996 ešte nestalo. Ale nezúfame, vydali sme nový album „No Lives Matter“ a takisto sme sa každý venovali tomu, čo sme doteraz zanedbávali

Ja osobne aj s bubeníkom Mirom sme nahrali náš projekt INFECTED WORDS, čo som už dlho plánoval a nikdy sme na to nemali čas. No a urobil som pár rozhovorov do môjho webzinu Death Fist. Libor sa venoval svojmu štúdiu Vomitor Sound a Ondro má ešte dve ďalšie kapely (DEAD WINGS a PRISON OF MY LIFE), takže zase tak moc sme sa nenudili.

V RUKOU OSUDU – Chronos, kazeta. Posledne sa vyrojilo veľa projektov v drone/sludge/doom štýle, ale ani jeden nemá taký dobrý špinavý zvuk, ako je na tejto kazete. Dokonca samotná kapela už tento pre mňa dokonalý zvuk na ďalších nahrávkach nezopakovala-

YACOPSAE – Timeo ergo Sun. Nemeckí veteráni turbo fast core po dlhom čase vydali full album, ktorý svojou energiou rozbíja betón.

JESU – Terminus. Voľakedy moja srdcovka, ktorú som už prestal sledovať, lebo posledné dva albumy nestáli za nič. Ale týmto mi znova vyrazili dych. Justin Broadrick zase dal dokopy perfektné, hypnotické melódie. Ten človek je vizionár v hudbe.

GODFLESH – Post Self. Ešte stále Justin Broadrick a nová nahrávka od znovuzrodených GODFLESH je zase krokom niekde, kde to človek nečaká. Trvalo dosť dlho, kým sa mi zaryla do neurónov a odvtedy ju odtiaľ neviem dostať.

SCORN – Cafe Mor. Geniálny reunion od zakladateľa dubstepu. Dokonalý album po všetkých stránkach. Temné, heavy, pomalé.

NAPALM DEATH – Throes of Joy In The Jaws Of Defeatism. Prestal som ich počúvať už dávno. Neviem prečo, ale týmto albumom ma znova dostali. Asi preto, lebo sa nebáli zase trocha zaexperimentovať.

Ivan Babilonský (OBLITERATE, STABBED)

Natískala by sa mi odpoveď, že koncerty, ale reálne sme museli zrušiť až jeden a ani to nebolo kvôli c19. Najväčší dopad to malo pravdepodobne na dokončenie nového albumu OBLITERATE, čo ma frustruje asi najviac.

Asi ani nie, možno viac času pre rodinu, keďže nielen koncerty, ale ani skúšky sa nekonajú.

BANISHER – Degrees of Isolation – „kapela basáka z DECAPITATED“. Dalo by sa nájsť viacero podobností s posledným albumom od DECAPITATED, každopádne mám radosť počuť hrať Eugena.
SEPULTURA – Quadra – ich posledné dva albumy vzbudili môj záujem o nich, a to po dlhých rokoch. Spôsob, akým Eloy obrába bicie, je vskutku dych berúci, a počuteľne nakopol aj zvyšok kapely.
OUR OCEANS – While Time Disappears – perfektný moderný prog s precíteným, ale neumňaukaným spevom.
A ako rozmýšľam, tak rozmýšľam, viac mi asi ani nenapadá

Lukáš Plaštiak (MetalExpress)

Tak, ako asi každému hudobnému fanúšikovi, mi ten minulý rok vzal koncerty. Čo zase ale nie je nejaká najnutnejšia vec pre prežitie, ale s psychikou, keď ich človek vždy bral ako odventilovanie od starostí bežného života, to vedelo vcelku zamávať. Inak sa u mňa ten rok niesol viac-menej v rovnakých mantineloch.
Práve kvôli odstávkam, lockdownom a neviem ešte čomu sa u mňa našiel podstatne väčší časový priestor na písanie článkov a celkovo dobiehanie restov, ktoré sa u mňa nahromadili. Takže v konečnom dôsledku mi to viac pomohlo ako uškodilo. Ale všetkého veľa škodí.

Týchto päť albumov nie je písaných v nejakom kvalitatívnom poradí. Ak by to niekoho zaujímalo, ľahko dohľadá príslušný článok u nás na MetalExpresse.
BENEDICTION – Scriptures. Toto bol príklad albumu, kde sadlo všetko tak ako malo a bol to pre mňa jednoznačný hudobný vrchol minulého roka.
PHARMACIST – Medical Renditions of Grinding Decomposition. Jeden z mojich objavov minulého roka. Starý nechutný smrad raných CARCASS a PATHOLOGIST prenesený do súčasnosti.
MESSIAH – Fracmont. Kapela, ktorá popri HELLHAMMER/CELTIC FROST a SAMAEL pokladala základy extrémnej hudby v krajine pod Alpami, po vyše štvrťstoročí vydala album od ktorého je ťažké sa odtrhnúť.
FEASTEM – Graveyard Earth. Fínsky grindový severák, ktorý preberie umierajúce bunky viac ako injekcia adrenalínu priamo do srdca.
REALMS OF CHAOS – The Seed. Do detailov dotiahnutý a vypiplaný album s nádychom MORBID ANGEL, HATE ETERNAL a NILE. To najlepšie čo domáca scéna priniesla za uplynulý rok.

Peter Beťko (DOOMAS, Gothoom Productions)

Nuž, čo sa týka roku 2020, tak to bol rok straty. Neuskutočnil sa festival Gothoom, rovnako ako aj EU turné DOOMAS a CZ/SK tour s HYPNOS sa presunulo na rok 2021. Na druhej strane sme mali čas dokončiť nový album, ktorý vyjde v tomto roku. Minulý rok bol naozaj náročný hlavne pre kultúru a UG scénu ako takú.

Ako som písal vyššie, konečne sme mali čas dokončiť nový album pre DOOMAS a manželka si pochvaľovala , že som makal kolo domu a mala ma v podstate stále doma, lebo 35 koncertov ročne, to už niečo aj zameškáš na dome, tak bolo treba robiť a oddýchol som si hlavne psychicky.

Vybrať 5 najlepších je ťažké .
AZARATH – Saint Desecration – konečne poriadny masaker
MY DYING BRIDE – The Ghost Of Orion – večná to láska
DRACONIAN – Under A Godless Veil – každý album od nich je výborný
GAEREA – Limbo – posledný album je výnimočný a chalani na sebe makajú
WOLFHEART – Wolves Of Karelia – nádherný melodický epos z Fínska

Adela Melová (Forensick Music, šéfredaktorka webu Metalirium)

Samozrejme, rok 2020 mi vzal ako človeku to, čo nám všetkým, v pracovnej oblasti to však vnímam veľmi výrazne. Malé metalové distrá ako Forensick Music sú existenčne úplne závislé na festivaloch, pretože čo sa týka internetového predaja, jednoducho nevieme konkurovať známym veľkým firmám, na ktoré sú ľudia zvyknutí. Od dodávateľov alebo niektorých veľkých festivalov viem, že množstvo malých metalových firiem po Európe už skrachovalo a problémy majú aj niektoré väčšie. To celé sa samozrejme okrem obrovského prepadu obratu podpísalo aj na objeme a pestrosti nového tovaru. Keď trpia festivaly, trpíme aj my.

Zase nemôžem povedať, že rok 2020 mi nepriniesol nič pozitívne... Ak však ostaneme pri pracovnej oblasti a objeme voľného času, opäť výrazne prevládajú negatíva. O nejakom prebytku voľného času žiaľ teda hovoriť nemôžem, keďže finančné straty som musela vykrývať iným spôsobom. Možno ako jedno pozitívum v tejto oblasti vnímam, že som sa konečne dostala k veľkej inventúre výpredajových vecí, ktorú som stále odkladala na vedľajšiu koľaj.

BENEDICTION – Scriptures - môj jednoznačný top za rok 2020. Neuveriteľný návrat Davea Ingrama, old school death metal ako z veľkej knihy. Je tam jednoducho úplne všetko, čo by som očakávala od kvalitného deathmetalového albumu.
SODOM – Genesis XIX – v tesnom závese za mojou tohtoročnou jednotkou. Vydarený návrat Franka Blackfirea, ktorý so SODOM nahral dva najklasickejšie albumy, no a v novej zostave ako štvorica, a že im to teda šľape.
VADER – Solitude In Madness - napriek naozaj bohatej diskografii táto poľská legenda absolútne nenudí a ani nový album partie okolo Piotra tradične nesklamal.
MR. BUNGLE – The Raging Wrath of the Easter Bunny Demo – okolo tohto albumu nebolo pred jeho vydaním nejako rušno, napriek all-star zostave – Mike Patton, Dave Lombardo, Scott Ian... mená, ktoré hovoria samé za seba. Výborná nahrávka, kapela vo vynovenej zostave získala isto veľa nových fanúšikov, vrátane mňa.
SEPTICFLESH – Infernus Sinfonica MMXIX – nad piatym miestom som trochu váhala, keďže nie je u mňa ani zďaleka také jednoznačné ako prvé štyri, aj vzhľadom na to, že v prípade SEPTICFLESH ide o DVD, no moja slabosť pre túto kapelu rozhodla. Povinnosť pre každého fanúšika SEPTICFLESH.